Podceňovanie skrížených alergií

06.09.2009 Celý región

Senná nádcha dnes patrí k najrozšírenejším alergickým ochoreniam, trpí ňou 30 % všetkých alergikov. Najčastejšie, až v polovici prípadov, im ťažkosti spôsobujú pele tráv.
Pritom až 70 % ľudí, ktorí s peľovou alergiou bojujú, zároveň trápi skrížená alergia na potraviny. Táto vzniká, ak sú si alergény v potravinách a v peli podobné na viac ako 70 %. Vtedy organizmus alergika reaguje na zdanlivo celkom odlišnú látku rovnako, ako na kontakt s peľom, na ktorý má preukázanú alergiu.
Skríženou alergiou medzi peľom a potravinou trpí v Európe až polovica peľových alergikov. Napríklad 50 % alergikov, ktorí reagujú na peľ brezy, je súčasne citlivá na jablká. Podobne polovica pacientov citlivých na peľ paliny sa musí vyvarovať konzumácii koreňovej zeleniny. Na vyvolanie alergickej reakcie nie je potrebná konzumácia samotnej potraviny, stačí vdýchnutie či dotyk, napríklad pri lúpaní, krájaní či strúhaní. Obzvlášť nebezpečná je situácia, keď sa alergik pozabudne a dotkne sa očí po narábaní s potravinou, ktorá u neho môže vyvolať skríženú alergiu. Zväčša dochádza k okamžitej reakcii organizmu – sčervenanie očí, ich svrbenie až rezanie – a je potrebné ihneď užiť antihistaminiká.
Veľmi agresívne sú alergie na orechy, oriešky a rôzne semienka, kedy sa reakcia organizmu môže skončiť až úmrtím v prípade neposkytnutia prvej pomoci, až úmrtím. Pacientom, ktorí netolerujú niektorý druh orechov sa odporúča vynechať zo svojho jedálnička všetky druhy bez ohľadu na to, či ich v súčasnosti toleruje alebo nie. Je tu 40 % pravdepodobnosť, že postupom času sa u neho vyvinie alergia aj na ostatné druhy.
Dobrou správou pre alergikov je, že väčšina alergénov v ovocí, zelenine a orechoch je citlivá na teplo a je ich teda možné zničiť varením, respektíve tepelnou úpravou. Niektorí pacienti reagujú aj na bielkoviny potravín, ktoré sa varením nezničia. Medzi najproblémovejšie ovocie radíme: jablká, hrušky, čerešne, marhule, broskyne a kiwi. Zo zeleniny je to najmä koreňová zelenina - najčastejšie zeler, taktiež aj petržlen, paštrnák a mrkva, ďalej špenát a rajčiny.
V roku 2005 zaviedol Európsky parlament povinné označovanie prítomnosti najdôležitejších potravinových alergénov na baleniach potravinárskych výrobkov. Neoznačuje sa len výskyt základnej suroviny, ale aj výrobkov z nej pripravených. Označuje sa prítomnosť: arašidov, orechov, mlieka, vajec, obilnín s obsahom lepku, sójových bôbov, kôrovcov, rýb, zeleru, horčicového a sezamového semena.
Kým v minulosti bola alergia skôr sezónnou záležitosťou, dnes sa sezónnosť vytráca a ochorenie sa postupne stáva celoročným. So striedaním ročných období u alergika často dochádza k striedaniu rôznych druhov alergií. Nesprávna liečba alergie do značnej miery ovplyvňuje kvalitu života človeka a jeho sociálne väzby. Preto je dôležité nezanedbávať príznaky a vyhľadať lekára. Len ten vie pacientovi nastaviť správnu liečbu. Rozhodne sa neodporúča samoliečba voľno-predajnými liekmi. Pacientovi tu reálne hrozí zhoršenie jeho stavu, či už z dôvodu nesprávnej identifikácie príznakov, alebo v dôsledku vyvolania alergickej reakcie na pomocnú látku voľno-predajného generika, ktorá sa v originálnom lieku nenachádza.
Sandra Kotzigová
PR Consultant
 

Vyberte región